Veľa ľudí sa ma v týchto dňoch pýta (nikto sa ma to nepýta), či idem na protest aj dnes, resp. prečo tentokrát nejdem.
Vo videju z minulého týždňa som uviedol tri požiadavky, s ktorými som 9. 3. na zhromaždenie šiel - požiadavka odstúpenia premiéra, ministra vnútra a ministerky spravodlivosti. Dôvody sú vám v tejto chvíli už asi všetkým dôverne známe. Keby nie, sú vo videu.
Samozrejme, so súčasnou vládou nesúhlasím naďalej. Nesúhlasil som s ňou ani pred tromi týždňami a nesúhlasil som s ňou v deň, kedy vznikla.
Vznikla však tak, že ľudia týmto stranám dali svoje hlasy a dali im ich toľko, že spoločne vytvorili väčšinu. A podľa najnovšieho prieskumu by im veľké množstvo z nich dalo svoje hlasy znova. Neviem, koľko presne ich je, ale je ich rozhodne viac, než ľudí na námestiach. Príde mi, že mi neostáva nič iné, než tento fakt v súčasnom systéme rešpektovať.
Ten systém sa nazýva demokracia a umožňuje iným ľuďom nepriamo rozhodovať o všetkých možných aspektoch nášho života. Len preto, že ich je viac.
Demokracia nie je dobrá vec. Akurát sa nám zatiaľ nepodarilo vymyslieť nič lepšie. Nemôžeme nijako zabrániť tomu, že moc nad nami bude pridelená ľuďom, ktorých predstava o tom, ako by sme mali viesť svoj život, sa bude diametrálne líšiť od tej našej.
Čo sa však zmeniť dá je koľko tej moci dostanú.
Neobmedzujme preto náš politický postoj iba na volenie poslancov dúfajúc, že práve tí "naši" svoju moc nebudú zneužívať. Namiesto snahy o dosiahnutie volieb, v ktorých opäť väčšina rozhodne, komu tú moc dá, apelujme radšej na to, aby jej dostali čo najmenej.
Nepožadujme, aby sa do vlády dostali ľudia, ktorí snáď budú kradnúť menej, ale aby skrátka nebolo čo kradnúť.
Nepožadujme, aby boli lepšie skúmané eurofondy, nech sa ne nenasosá mafia, ale aby sa nebolo na čo nasosať.
Požadujme, aby boli skresané regulácie a naradenia, dotácie a stimuly a najmä celý štátny rozpočet. Radikálnym znížním daní. Aby tí, čo veria a nešportujú mohli sponzorovať svojho farára namiesto biatlonistov a aby tí, čo športujú a neveria mohli podporiť nový štadión namiesto nového kostola.
Aby nám vláda nebrala naše peniaze a potom ich za pochybných okolností prerozdelovala, ale aby sme sa my sami mohli rozhodnúť, komu, ako a koľko ich dáme.
Skrátka, aby sme našu moc neprepožičiavali modliac sa, že to dobre dopadne, ale aby sme ju mali pevne v našich rukách.